Damian Cehlárik
Designer and Researcher
︎


Introduction / Predstavenie




EN / Damián is a designer, educator, and curator based in Bratislava—working across the post-imperial, post-soviet corridor connecting Vienna, Budapest, and Prague. He teaches at the Academy of Fine Arts and Design (VŠVU), where he leads seminars in contemporary design theory and artistic research. His pedagogy operates at the intersection of spatial intelligence, critical inquiry, and material practice—he teaches what he builds and builds what he questions. Through his studio Space Object, he develops projects across product, architecture, and exhibition. In parallel, Damian Works serves as a platform for writing, curating, and constructing tools for design as cultural method. He curates Bratislava Design Week (since 2024) and actively contributes to shaping a slower, regionally rooted design culture—focused on long-term infrastructures, shared futures, and collective forms of making.

He holds a Master’s degree in Social Design from the prestigious Design Academy Eindhoven (cum laude, Gijs Bakker Award nominee) and received the National Design Award of Slovakia in 2023. His education includes time at Konstfack, with shorter engagements at AA, CSM, and in business-focused programs—each adding distinct layers to his method: collaborative, spatial, strategic. His formal training began at VŠVU, grounded in a family tradition of making that dates back to 1920. But tradition here doesn’t unfold linearly. In Central Europe, it fragments, loops, and resurfaces—est. / re.est. What emerges is not inheritance but method: a continuity that requires reactivation and care rather than preservation or branding.

Damián is currently pursuing a PhD under the supervision of Jan Michl, rethinking modernist design paradigms through the lens of historical discontinuity and regional criticality. His research challenges dominant models by grounding design in material culture, ideological systems, and infrastructural realities. He resists the detachment of design from its social and political conditions, insisting instead on practice as embedded critique. His work shifts focus from objects to formats—from products to processes that hold open space for complexity. For him, methodology is a medium in itself: situated, durational, and built to endure more than attention spans or trends.

SK / Damián je dizajnér, pedagóg a kurátor pôsobiaci v Bratislave. Pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU), kde vedie semináre zo súčasnej teórie dizajnu a umeleckého výskumu. Jeho pedagogika sa odohráva na priesečníku priestorového myslenia, kritickej reflexie a materiálnej praxe — učí to, čo sám navrhuje, a navrhuje to, čo potrebuje učiť. Prostredníctvom svojho ateliéru Space Object realizuje projekty v oblasti produktového, architektonického a výstavného dizajnu. Paralelne vedie autorskú platformu Damian Works, zameranú na písanie, kurátorstvo a konštruovanie nástrojov pre dizajn ako kultúrnu metódu. Od roku 2024 je kurátorom Bratislava Design Week a aktívne sa podieľa na formovaní pomalšej, kolektívnej a regionálne zakotvenej dizajnérskej kultúry — zameranej na dlhodobé infraštruktúry, zdieľané budúcnosti a nové spôsoby spolupráce.

Je absolventom magisterského štúdia sociálneho dizajnu na prestížnej Design Academy Eindhoven (cum laude, nominácia na Gijs Bakker Award) a v roku 2023 získal Národnú cenu za dizajn Slovenskej republiky. Vzdelanie si doplnil na Konstfack, ako aj krátkodobými študijnými pobytmi na AA, CSM a v programoch zameraných na strategické a inštitucionálne myslenie. Formálne štúdium začal na VŠVU, ukotvené v rodinnej remeselnej tradícii, ktorá siaha do roku 1920. Táto tradícia sa však v jeho ponímaní nevyvíja lineárne. V strednej Európe sa tradície štiepia, prerušujú a znova objavujú — est. / re.est. Výsledkom nie je dedičstvo, ale metóda: kontinuita, ktorá si vyžaduje opätovnú aktiváciu a starostlivosť, nie uchovávanie či marketing.

Damián v súčasnosti pokračuje v PhD štúdiu pod vedením Jana Michla, kde prehodnocuje modernistické paradigmy dizajnu cez prizmu historickej diskontinuity a regionálnej špecifickosti. Jeho výskum spochybňuje dominantné modely tým, že ukotvuje dizajn v materiálnej kultúre, ideologických systémoch a infraštrukturálnej realite. Odmieta oddelenie dizajnu od spoločenských a politických podmienok, a namiesto toho presadzuje prax ako formu zakotvenej kritiky. Jeho práca presúva pozornosť z objektov na formáty — z produktov na procesy. Metodológia je preňho samostatným médiom: situovaným, trvácnym a navrhnutým tak, aby prežilo viac než len aktuálne trendy.